Na poli

Benka, Martin, pseudonymy Marko Betýn, Janko Synevin, 21. 9. 1888 Kostolište, okres Malacky – 28. 6. 1971 Malacky, pochovaný na Národnom cintoríne v Martine — slovenský maliar, ilustrátor a grafik, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia 20. stor.
V rokoch 1903 – 06 pracoval ako maliarsky a natieračský pomocník v Hodoníne, 1906 – 09 súkromne študoval maliarstvo u českého maliara E. Neumanna vo Viedni, 1909 – 14 krajinomaľbu na súkromnej krajinárskej škole Aloisa Kalvodu v Prahe. V rokoch 1914 – 39 žil ako slobodný umelec v Prahe. Absolvoval študijné cesty do Talianska, Juhoslávie, Nemecka, Holandska, Belgicka, Francúzska a Maroka. Od roku 1939 žil na Slovensku, v roku 1940 bol poverený založením a vedením Oddelenia kreslenia a maľovania na SVŠT (dnes STU) v Bratislave (mimoriadny profesor, pôsobil tam do roku 1941), od roku 1942 žil prevažne v Martine, kde spolu s K. Ondreičkom, E. Makovickým, F. Štefunkom založili konzervatívne orientované umelecké združenie Trojštít.
V maliarskej tvorbe sa sústredil na idealizovanú horskú krajinomaľbu s figurálnou štafážou. Vyšiel z realizmu ovplyvneného súdobou secesnou ornamentálnou štylizáciou. Prepracoval sa k monumentálnemu chápaniu slovenskej prírody, ktorej figurálnou zložkou bol heroizovaný človek (Horské ženy liptovské, 1936; Odolnosť, 1942; Rodina v povstaní, 1945). Autor monumentálnych prác Drevári pod Ďumbierom a Slovenská kultúrna jar (1949, obe nedokončené).
Venoval sa aj grafickej a ilustračnej tvorbe (ilustroval niekoľko desiatok kníh; od polovice 20. rokov 20. stor. začal spolupracovať s vydavateľom slovenskej literatúry v Prahe L. Mazáčom, od roku 1927 s Maticou slovenskou v Martine), grafickému dizajnu (navrhoval plagáty, pohľadnice, exlibrisy, známky i príležitostnú grafiku), navrhovaniu písma (je považovaný za zakladateľa slovenského typodizajnu) i tvorbe pre architektúru. Písal aj fejtóny a články o výtvarnom umení, knižne vydal svoju autobiografiu Za umením (1958).
Vystavoval doma aj v zahraničí. Viackrát sa zúčastnil na bienále v Benátkach (1926 ako prvý Slovák, 1934 bol jeho obraz Matkina pieseň najúspešnejší z československej kolekcie). V roku. 1937 vystavoval na Svetovej výstave v Paríži (Krajina z Terchovej; získal striebornú medailu) a na výstave Contemporary Art of 79 Countries v Gallery of Science and Art v New Yorku. Väčšina jeho diel je v Múzeu M. Benku v Martine (1973 sprístupnené v jeho dome), v Národnej galérii v Prahe, v SNG v Bratislave a SNM v Martine. Nositeľ viacerých vyznamenaní (1953 národný umelec, 1963 Rad republiky). Z jeho pozostalosti je každoročne udeľovaná Cena Martina Benku, ktorá má prispieť k rozvoju a propagácii slovenského výtvarného umenia.